Lysohlávky

Cez sezónu sa dajú zohnať vcelku ľahko, ak máte od koho. Rastú aj na pár miestach na Slovensku. Tieto miesta/spoty zriedkavo zvyknú byť kontrolované policajnými hliadkami. Čo je to vlastne tá lysohlávka?

Holohlavec alebo lysohlávka je huba, ktorej jed v určitých dávkach spôsobuje audivizuálne a vizuálne halucinácie. Zväčša býva sfarbená do modrá vplyvom psilocybínu. Človek, ktorý sa intoxikuje touto hubou pociťuje zmeny vnímania a myslenia.

Môj prvý kontakt s touto zaujímavou hubou bol niekedy po osemnástke. Sedeli sme v bare a kamarát, čo prišiel tesne po nás, ich vytiahol z batohu. V igelitke mal malé, stredné a aj väčšie kusy sušených hríbov. Človek by povedal, že ich tam je len pár, no v skutočnosti ich mohlo byť na stovky, pretože lysohlávky môžu byť naozaj maličké.

Na prvýkrát som ich zjedol niečo cez 30. Hríby mi nechutia, takže to pre mňa nebolo moc príjemné, ale zvládol som to. Dôležité bolo ich nahádzať do úst a rýchlo rozžuvať. Sušené chutia zemito, skôr mi chutili viac ako vlašské orechy, než hríby. Dalo sa to zvládnuť.

Presunuli sme sa na odľahlé miesto v našom meste a po nejakej polhodinke začali hríby účinkovať. Pomaly a postupne som si uvedomil, že so mnou nie je nič v poriadku. Napríklad, hľadal som cigarety po vačkoch. Prešiel som si bundu viackrát, prešiel som si vačky na nohaviciach - nič. Potom prišiel kamarát a povedal mi, že či som niečo stratil. Povedal som mu že hľadám cigy, ešte predchvíľou som ich mal vo vačku. Usmial sa a poklepal si prstom po čele. - Máš ich v ruke. - zasmial sa.

A fakt tam boli. Prvé dve hodiny boli skôr také, že som sa strácal sám v sebe, v svojich myšlienkach. Bol som mierne dezorientovaný, všetko mi prišlo veľmi pestré, zaujímavé a nové, napriek tomu, že som na tom mieste bol už nespočetne krát.

Po čase sme sa presunuli do mesta. Do nákupného centra sme si išli kúpiť vodu, cukríky a rôzne hlúposti. Keď sme išli výťahom, v zrkadle som zbadal aké mám veľké zreničky. Omnoho väčšie ako po Mku napríklad. Vtedy som aj dostal stav do toho obchodu ísť.

Pri pokladni (ja som samozrejme neplatil, to by som nedokázal nejak dôstojne uhrať) som videl ako sa predavačke rozteká tvár. Dvakrát som žmurkol, potom to prestalo, ale začali iné, ešte divnejšie veci. Museli sme odtiaľ vypadnúť.

Nie je to ale len o vizuálnych halucináciach. Na hríboch sa mi dosť dobre rozmýšlalo, preberali sme zaujímavé témy, nie len nejaké ujeté hlúposti, ako by som čakal v takom stave. V tomto je stav na hríboch veľmi podobný LSD, možno ale trochu slabší. Samozrejme závisí od veľkosti dávky v oboch prípadoch. Vždy je lepšie si so sebou ale zobrať niekoho, kto je triezvy, aby na vás dal pozor. Keep it safe!

Vidíme sa, čítame sa.